Život Prešova
online
online
Fyzik Filip Lenard razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu
06.06.2017 Bratislava
Bratislava 7. júna (TASR) – Fyzik Filip Lenard, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1905), razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie. Dnes uplynulo 155 rokov od jeho narodenia.
Filip Lenard (Philipp Eduard Anton von Lenard) sa narodil 7. júna 1862 v dnešnej Bratislave. Po maturite na bratislavskej reálke (1880) študoval fyziku na univerzitách v maďarskej Budapešti a v rakúskej Viedni. Poznatky z medicíny získaval v nemeckom Berlíne a Heidelbergu. Doktorát z filozofie získal v roku 1886. Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do nemeckého Bonnu a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite v poľskej Vroclavi (1894), v nemeckom Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil v rokoch 1907-1931 na univerzite v Heidelbergu (Ruprecht-Karls Universität), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu.
S profesorom Virgilom Klattom spolupracoval na niektorých pokusoch. Práve on ho priviedol k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom.
Svojou aktívnou prácou sa Lenard pričinil o zrod Fyzikálneho ústavu v Heidelbergu, ktorý bol pomenovaný podľa neho (Physikalische Institut der Universität Heidelberg "Philipp-Lenard-Institut").
V roku 1900 vedec vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity.
Už na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia patril medzi prvých propagátorov myšlienok národného socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika. Angažoval sa tiež ako člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei).
Vedec sa stal držiteľom viacerých vyznamenaní. V roku 1896 dostal Baumgartnerovu cenu Viedenskej akadémie vied v Rakúsku, Rumfordovu cenu londýnskej Royal Society v Spojenom kráľovstve, Lazarovu cenu Akadémie vied so sídlom v Paríži (Francúzsko) a v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku – za výskum o katódových lúčoch. Čestný doktorát na univerzite v Christianii, terajšie Oslo (Nórsko) mu bol udelený v roku 1911.
Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave udelila čestný doktorát z fyziky.
Fyzik Filip Lenard zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.
Filip Lenard (Philipp Eduard Anton von Lenard) sa narodil 7. júna 1862 v dnešnej Bratislave. Po maturite na bratislavskej reálke (1880) študoval fyziku na univerzitách v maďarskej Budapešti a v rakúskej Viedni. Poznatky z medicíny získaval v nemeckom Berlíne a Heidelbergu. Doktorát z filozofie získal v roku 1886. Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do nemeckého Bonnu a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite v poľskej Vroclavi (1894), v nemeckom Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil v rokoch 1907-1931 na univerzite v Heidelbergu (Ruprecht-Karls Universität), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu.
S profesorom Virgilom Klattom spolupracoval na niektorých pokusoch. Práve on ho priviedol k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom.
Svojou aktívnou prácou sa Lenard pričinil o zrod Fyzikálneho ústavu v Heidelbergu, ktorý bol pomenovaný podľa neho (Physikalische Institut der Universität Heidelberg "Philipp-Lenard-Institut").
V roku 1900 vedec vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity.
Už na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia patril medzi prvých propagátorov myšlienok národného socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika. Angažoval sa tiež ako člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei).
Vedec sa stal držiteľom viacerých vyznamenaní. V roku 1896 dostal Baumgartnerovu cenu Viedenskej akadémie vied v Rakúsku, Rumfordovu cenu londýnskej Royal Society v Spojenom kráľovstve, Lazarovu cenu Akadémie vied so sídlom v Paríži (Francúzsko) a v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku – za výskum o katódových lúčoch. Čestný doktorát na univerzite v Christianii, terajšie Oslo (Nórsko) mu bol udelený v roku 1911.
Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave udelila čestný doktorát z fyziky.
Fyzik Filip Lenard zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.
0
www.ZIVOTPO.sk
